... keď sme s kamarátmi 28.2. skoro ráno odchádzali zo zafajčeného baru, boli sme nevyspatí a až dojatí k slzám z toho, ako perfektne ste vo Vancouveri hrali, ako málo nám chýbalo poraziť Kanadu a ako málo nám chýbalo k zisku broznových medailí, tak som/sme sa začal/i tešiť na šampionát 2011, že "doma", im to všetkým ukážete.
Prebiehajúci šampionát je zatiaľ jedným veľkým fiaskom vášho hokejového umenia. Hokej nie je o tom, že sa vie niekto korčuľovať, hokej je o tom, čo ste predviedli v Kanade na olympiádie. O srdci a chuti bojovať. To ste zatiaľ ani v jednom zápase nepredviedli, v každom sa len doťahujete na súpera. Vezmite si príklad z Nemcov. Tak má vyzerať bojovnosť. Keď má súper puk, tak idú po ňom, kým neodíde na striedačku. Potom idú po tom, čo z tej striedačky príde... Bojím sa, že ste to srdce v Kanade nejak zabudli alebo možno aj nechali.
Neuvedomujete si podľa mňa jednu závažnú vec. Svojím vystúpením ste mohli zatieniť všetky kauzy okolo príprav, predražený štadión, hotel pre Širokého a pod... Každý jeden z nás sa celý rok tešil, že tých pár týždňov, čo šampionát trvá si aspoň na chvíľu oddýchneme od každodenných starostí, že aspoň na chvíľu budeme všetci Slováci a aspoň na chvíľu budeme všetci bratia hrdí na dvojkríž, čo nosíte v zápasoch na hrudi. Keby ste aj vyhrali zlato, tak sa z toho zbláznime na pár mesiacov a vy môžte ísť spokojne do dôchodku a ešte ste si mohli aj zarobiť na prémiách, ktoré určite nie sú nemalé... Je to však vaša rozlúčka a vaša vizitka. Po tom, ako ste nezvládli zápas s Českom, to už v rukách nemáte len vy. A s nula bodmi sa o medaily hrať proste nedá. A vo veku to určite nebude. (viď. Jaromír Jágr.)
Je mi z toho smutno, že (z môjho pohľadu) zlatý team z Olympiády 2010 je mužstvom, ktorý sa doma takto, slabo povedané, trápi. Pouvažujte nad sebou trošku. Ja z toho osobne mať nič nebudem, ak aj vypadnete do B kategórie, ale je toto naozaj ten spôsob, ako sa chcete rozlúčiť s reprezentáciou? Ak áno, tak potom ďakujeme a dovidenia.